na Blog.cz

moj blog je... ako to len povedat, nezazivny a o ničom a čo ja viem čo dalej... v blizkej buducnosti sa chistam urobit cosplaytym! ano uplne vazne! bohuzial viem že tuto spravu vela ludi necita keďze navsteva mojho blogu je asi 4 ludia na den xD no co uz. tak dufam ze podrzite palce nech mi to vyjde. prve clena by som uz mala no co dál? no neva. hlavne dakujem miku a ase ktoré u mna drzi a chodia na moj blog nadalej, baby, lubim vas. vazne dik.

uz bolo velmi dávno ked som naposledy robila lay tak že som zvedavá čo si o tom myslíte. tento raz to bolo pre lovesakura a ospravedlnujem sa tým ktorim som ešte neurobila, idem na to.

Autobus ktorým sme cestovali domov bol tak plný že sme si ledva našli miesto na sedenie a aj to se sedeli hodný kus od seba. Po pár minútach sa do autobusu ešte natlačilo pár ludí a rovno pred sasoriho nos sa postavilo jedno neskutočne príťažlivé prsaté a riťnaté dievča. Mala som chuť jej na mieste odseknúť všetkie tie umelovytvorené prednosti spolu z končatinami, no to by som odhalila svoju totožnosť. Keď sa nám konečne podarilo vystúpiť na kraji lesa, môj mozog pozbieral všetky svoje tri slivky, zámával mi na cestu a zdúchol. Domov sme sa teda pobrali v doprovode trápneho ticha. Keď sme konečne vchádzali do dvora zahliadli sme Paina ako niečo veľmi dôrazne vysvetluje dei-chan. Dei-chan nás zahliadla a nahnevane sa nám otočila chrbtom, teda skôr to platilo pre mňa. Sasori mi jemne stisol ruku. Pozrela som sa naňho. Sladko sa na mňa usmial. Musela som sa usmiať tiež. pomaly sa ku mne skláňal a ja som chcela zavrieť oči aby TO mohlo prebehnúť ako v mojich snoch, keď zrazu z okna vyletel hidan. "ty zasraný parchant! Ako si mohol?!" počula som kričať sempaia. Zdesene sme obaja hladeli na okno na druhom poschodí ktoré sa práve roztrieštilo na milión malých kúskov. Hidan ležiaci nedaloko od nás mal v sebe zapichnutý slučný počet ostrých črepín. "bože! Bolo to len desať eur." Kričal hidan. "len? Vieš kolko sme pre tích desať eur makali? Čo si nespomínaš že v poslednej dobe nemáme žiadny výnos? A asi vďaka komu to je?" kričal nahnevane sempai z okna a nad sebou držal kovovú stoličku z terasy. "máš tam toho dosť pane bože! Nechaj ma už!" V okamžiku letela stolička priamo na hidana. Hidan sa zvalil na bok aby ho stolička nezastiahla rovno do hlavy. "sereš ma kakuzu! Prestaň po mne hádzať nábitok!" kričal hidan naštvane. "ukradol si mi prachy!" kričal sempai pričom mu v očiach horeli plamene. "neukradol! Len som si požičal!" protestoval hidan. "ako minule? Dlžíš mi celú dvacku." Kričal kakuzu naštvane. "sempai, ja ti tiež dlžím dvacku. Ak chceš môžem ti ju teraz vrátiť." Vykríkla som aby som ho trochu vyviedla z miery. Sempai sa na chvílku usmial. "Ty nemusíš Hanka, ty si sa spítala a ja som ti ich dal." V zápätí sa pozrel na hidana a Jeho pohlaď stvrdol. "nie ako táto krisa jashinova!" vykríkol a hodil po ňom nočný stolík. "nerád ti to pripomínam môj drahý partner ale ten stolík bol tvoj." Povedal hidan svojim najarogantnejším tónom ktorý vedel v tej chvíli vykúzliť."aj tak sa mi nepáčil!" vykríkol sempai a hodil po ňom další nočný stolík, pravde podobne tento raz už hidanov.

tak že blog na chvílu zasa pozastavujem. teraz nemám čas ani sama na seba, nie to ešte na blog. tento rok budem absolvovať z výtvarnej a nabudúci rok z hudobnej tak že pochybujem že to nejak zmení dianie na blogu. možno cez prázdniny no budem mať aj celkom inú prácu ako sedieť za pc a robiť na blogu. tak že kto sem ešte chodí, tak sa mu hrozne omlúvam. jeden lay už mám hodnú chvílu hotový ale mám tak spomalený net (ešte stále :( ) že to sem neviem nahrať. tak že naozaj sorry. dokonca aj keď som chorá a ležím doma, vyrábam ružičky na šperky ktoré sú súčasťami kolekcie mojej absolvetskej práce. malujem 6 obrazov zatial mám hotové len 2, jedni šaty ktoré sú už síce ušité no na sebe majú zatial iba jednu ružu ktorú som horko ťažko namalovala pri 38° horúčke, topánky ktorých predok je jediné čo už je hotove a z rady šperkov ako náhrdelník, náušnice a prstene mám len jeden rôznofarebný prsteň. keďže to že som absolvet mi oznámili pred tromi týždňami asi takýmto spôsobom.

učiteľka: a rozmýšlala si už nad tým čo urobíš na absolventskú?

ja:nie, prečo?

u: no, 14 apríla absolvuješ tak....

j:čože? (vapadla mi v tej chvíli červená z ruky a nové nohavice išli do kelu)

u: nevedela si o tom?

j:odkial pre boha? (rozhadzujem rukami a farba lieta kade lahšie)

u: tak sa vydíme nabudúci týždeň! decká, ja bežím lebo mi ide autobus, miklósová tu hned bude.

j: (sánka niekde v srede zeme.)

u: (stráca sa v dialke chodby)

j: (potieram si ksich červenou farbou lebo v náhlom odkisličení mozgu mi preplo.)

(keď prišla miklosová, spítala sa ma či to je neaký nový druh umenia a že ci chcem papier kde si ksich otlačím. v náhlom pocitu šialenstva som si pár krát tresla hlavu o stôl kde bola moja celkom vydarená kópia mona lisi a ako moje nové nohavice, aj tá mohla ísť do ****)

tak že asi zhruba takto to bolo.

vážne odpustte.

čo dodať?

ak ste doteraz ani jeden z týchto skvelých filmov nevideli, neklikajte na zobraziť viac.

potom Bundi, pes ktorého som dostala ako päťročná. milovala som ho rovnako silno ako dana. česávala som ho, kúpávala som ho, hladkala som ho, bláznila som sa s ním. len lutujem že s ním nemám fotku. mám len jednu a tam je on sám. ale navždy si ho zapamätám. a potom tu bol matúš. štenietko čo sa nám narodilo v zime. bolo s ním všetko ok, len zostal trochu menší ako ostatný. potom prechladol a mi sme ho zobrali k lekárovi. lekár nás ubezpečoval že to prežije! ale on to neprežil! včera umrel! našli ho v kaluži vlastnej krvi v predsieni! ja ani neviem čo mám povedať alebo robiť! bola som s ním každú voľnú chvíľu. mirka, moja najlepšia kamarátka ktorej som odpustila lebo sa všetko ohlade leta viriešilo, u nás spala. starala sa celú jeho chrorbu somnou o matúša ako o svojho. keď sme sa o deviatej vytrepali z izby, mama umývala podlahu silno zapáchajúcim čistiacim prostriedkom a ja som len čučala kde je matúš. mama sa na mňa pozrela a potom na mirku. "v noci zomrel. ležal vo vlastnej krvy. bol to hrozný pohľad. radšej sme vás sem nevolali." pozrela som sa na mirku. mirka si položila ruku na ústa a vbehla do mojej izby a ja za ňou. celý deň sme plakali. nedalo sa to bez toho. ešte deň pred tím sme boli nakupovať a zohnali sme úplne skvelé veci, bol to nás najlepší spoločný deň, ešte si pamätám ako sme ho posledný krát cestou z kúpelne do potle hladkali a priali mu dobrú noc. ja.... nemôžem. to pre to som urobila nový lay. lebo som bola tak na dne že som z postele nevyliezla. a ospravedlňujem sa tím ktorým som ešte neurobila. hneď sa do toho pustím len čo pominie tá hnusná atmosféra tlaku v škole. tak dobrú noc každému kto bude vedieť v klude spať.