Stav Blogu: polozastavený
nálada Adminiek
Momo: Prijatá a šťastná Hagura: deprimovaná

Nadváha a slabá vôľa

Dnes v 0:28 | Hagura-chi

Je nám ženám s nadváhou geneticky alebo nejakým božím nedopatrením pridelená tak otravná a nežiaduca vlastnosť ako slabá vôľa? Samozrejme slabou vôľou môžeme nazvať všeličo, jedenie po 18:00, sladkosťami neustále preplnené police v špajzi alebo neškodne vyzerajúci obed vo fastfoode (je úplne fuk v ktorom, všetky sú rovnako nezdravé a kalóriami priam sa hemžiace.). Koľko z nás si už povedalo dost! Teraz to bude iné! Skrotím sa a nezjem to chutné šťasvnato vyzerajúce kura poliate štyrmi druhmi tekuteho cholesterolu. Radšej si dám šalát s nízkotučným syrom a nejakou gebuzinou o ktorej tvrdia že je zdravá. A koľko krat ste sa načapali až po samotnej akcii s plným bruchom na prasknutie a pocitom viny, priznajme sa, nedá sa to zrátať. Ja osobne už najmenej milion krat. V obchodoch po mesiaci zistujeme že naše číslo sa zvečšilo a je nám trápne si vôbec kus šatstva s tak nemyslitelným číslom vobec kupovat. Trápime sa so zrýchleným dychom ked vyjdeme len na prvé poschodie paneláku či domu. Nezvládame teplotu, vela krát ani izbovú a o častý závratiach a bolestiach kĺbov, žalúdka či hlavy ani nehovorím. Ked sa vo svojej vlastnej koži necítime vôbec dobre prečo vlastne robíme stále tie isté chyby a nie sme schopné ich zmeniť? Prečo si rovno nevimeníme naše drahé prekorené a premastené jedlá za niečo zdravšie s menšími porciami? Prečo nedodržiavame pitný režim? Prečo? Prečo? Prečo? POHODLIE. Presne tak sa to volá. Často kvôli vlastnemu pohodliu klameme jak seba tak svoje okolie že nám je takto dobre. Veď čoskoro sa do dverí budeme kotúlať no nám je takto dobre. Dobrosrdečné kamaratky nám klamú do očí že sme dobré také aké sme a že ony na našom mieste by boli velmi šťastné lebo sme krásne. Bohužial samé tlachy a pravda ani len okolo neprešla. Vieme že sme tučné a vieme že to čo je z nás už dávno nepritahuje pozitívnu pozornst mužskej populácie. Radšej by sme chodili po kanáloch len daj bože nech nezostaneme na ocot. Ja osobne som velmi pohodlná osoba a pokial nemusím nehnem ani brvou a radšej sa vyhovorím na svoje početné zdravotné problémy ( ktoré mam zo svojej nadvahy len si to nepriznám) a prežieram sa ďalej. Prečo? Lebo si myslím že je mi takto dobre a prečo by som niečo menila ked nemusím? Ked ma všetci maju radi taku aka som. A v laske nerozhoduju kilá? Samozrejme že v laske nerozhoduju kilá ale uprimne povedzte mi či je vam prijemne sledovať dvoch tučkov ako sa olizujú tamto na lavičke a teče z nich pot jak z diviakov. Nepríjemný pohlad? V skutku ano, aj mne sa zdá. No nechcem tu tým poukazovat na žiadnu propagovanu mierku že všetci musia byť chudý a bla bla bla. No čo je moc to je moc a presne toto si myslim aj ja. Samozrejme o vlastnej váhe. Bolo obdobie ked som schuti cvičila každý večer, jedla len primerané porcie. A neuveríte ale do dvoch mesiacov som bola tak spokojná sama so sebou až to prišlo! Bola som si dokonalá, sice nie taká aka som vždy chcela byť ale vyzerala som na zakusnutie a to mi naozaj stačilo. Prišla láska, samozrejme na dialku. Každovečerné vysedávanie za počítačom. A kde zostali moje denne dve hodiny cvičenia aby som nestratila svoju postavu? Tupo som ich zavesila na háčik s mylným presvedčením o tom že moja postava zostane rovnako na spapanie aj ked prestanem cvičiť a vrátim sa ku svojim starým stravovacím návykom. Prešiel rok, som znova tam kde som začala, a či je mi to ľúto? Ano je. Mám slabú vôlu, nie až tak ako sa vyhováram. A či budem v nasledujúcich týždnoch robiť všetko preto aby som znova bola na zakusnutie? A po uspechu neprestanem na seba dávať pozor? Pokúsim sa o to. a budem bojovat proti tomu čo som si spôsobila vlastnou vinou. A toto by si malo uvedomiť vela žien. Dodržiavať pitný režim, samozrejme piť vodu a nie alkohol či hocaké dzúsi z obchodov. Nejest mastné a vyprážané jedlá a už vôbec nie pečivo či sladkosti. Ja sa budem snažiť a držím palce aj vám, ktorý si tento moj výlev prečítali a aspon trochu ich nakopol k niečomu.

Zanechajte koment alebo hodnotenie. Ďakujem
 


mama

14. prosince 2013 v 19:46 | Hagura-chi |  moje kecičky o blbostich
"Mala som sotva dvadsať rokov keď som si uvedomila že moja mama pri mne nebude navždy. Že už ju nebudem môcť objať a cítiť vôňu jej drahého parfumu ktorý ma neustále štípal v nose. Už nikdy ju nebudem sledovať v zrkadle ako si češe svoje dlhé mandľové vlasy jemnejšie ako vodopád. Už sa na mňa nikdy viac neusmeje tak milo ako to robila vždy keď chcela aby som sa usmiala tiež. Nebudem počuť jej mierne prefajčený hlas ako mi vždy vraví aby som sa upokojila.

novy lay pre Mayu Uchiha

5. prosince 2013 v 20:48 | Hagura-chi |  laye pre iných
už je to fakt dávno čo som vytvorila nejaky lay ale tejto babe som to slubila už pred rokom preto som ho konečne spravila :D

hagura kreslíííííííííííí

19. listopadu 2013 v 21:39 | Hagura-chi |  Grafika
MoMo-chin je najlepší človek na svete. prečo? môj notebook skolaboval a dovolila mi byť na jej a kresliť na jej tablete. som uplne udivena, ona je taaaaaaaaaaaak super! a na moje počudovanie mi to celkom ide :)

Další články