Stav Blogu: polozastavený
nálada Adminiek
Momo: Prijatá a šťastná Hagura: deprimovaná

Duben 2012

lay pre lovesakura

29. dubna 2012 v 21:32 | koho to je, nech sa prihlasi.
uz bolo velmi dávno ked som naposledy robila lay tak že som zvedavá čo si o tom myslíte. tento raz to bolo pre lovesakura a ospravedlnujem sa tým ktorim som ešte neurobila, idem na to.


laska ťa musi udrieť po zadku aby sisi ju všimla 6

28. dubna 2012 v 0:43 | koho to je, nech sa prihlasi. |  láska ťa niekedy musí udrieť po zadku, aby sisi ju všimla


Autobus ktorým sme cestovali domov bol tak plný že sme si ledva našli miesto na sedenie a aj to se sedeli hodný kus od seba. Po pár minútach sa do autobusu ešte natlačilo pár ludí a rovno pred sasoriho nos sa postavilo jedno neskutočne príťažlivé prsaté a riťnaté dievča. Mala som chuť jej na mieste odseknúť všetkie tie umelovytvorené prednosti spolu z končatinami, no to by som odhalila svoju totožnosť. Keď sa nám konečne podarilo vystúpiť na kraji lesa, môj mozog pozbieral všetky svoje tri slivky, zámával mi na cestu a zdúchol. Domov sme sa teda pobrali v doprovode trápneho ticha. Keď sme konečne vchádzali do dvora zahliadli sme Paina ako niečo veľmi dôrazne vysvetluje dei-chan. Dei-chan nás zahliadla a nahnevane sa nám otočila chrbtom, teda skôr to platilo pre mňa. Sasori mi jemne stisol ruku. Pozrela som sa naňho. Sladko sa na mňa usmial. Musela som sa usmiať tiež. pomaly sa ku mne skláňal a ja som chcela zavrieť oči aby TO mohlo prebehnúť ako v mojich snoch, keď zrazu z okna vyletel hidan. "ty zasraný parchant! Ako si mohol?!" počula som kričať sempaia. Zdesene sme obaja hladeli na okno na druhom poschodí ktoré sa práve roztrieštilo na milión malých kúskov. Hidan ležiaci nedaloko od nás mal v sebe zapichnutý slučný počet ostrých črepín. "bože! Bolo to len desať eur." Kričal hidan. "len? Vieš kolko sme pre tích desať eur makali? Čo si nespomínaš že v poslednej dobe nemáme žiadny výnos? A asi vďaka komu to je?" kričal nahnevane sempai z okna a nad sebou držal kovovú stoličku z terasy. "máš tam toho dosť pane bože! Nechaj ma už!" V okamžiku letela stolička priamo na hidana. Hidan sa zvalil na bok aby ho stolička nezastiahla rovno do hlavy. "sereš ma kakuzu! Prestaň po mne hádzať nábitok!" kričal hidan naštvane. "ukradol si mi prachy!" kričal sempai pričom mu v očiach horeli plamene. "neukradol! Len som si požičal!" protestoval hidan. "ako minule? Dlžíš mi celú dvacku." Kričal kakuzu naštvane. "sempai, ja ti tiež dlžím dvacku. Ak chceš môžem ti ju teraz vrátiť." Vykríkla som aby som ho trochu vyviedla z miery. Sempai sa na chvílku usmial. "Ty nemusíš Hanka, ty si sa spítala a ja som ti ich dal." V zápätí sa pozrel na hidana a Jeho pohlaď stvrdol. "nie ako táto krisa jashinova!" vykríkol a hodil po ňom nočný stolík. "nerád ti to pripomínam môj drahý partner ale ten stolík bol tvoj." Povedal hidan svojim najarogantnejším tónom ktorý vedel v tej chvíli vykúzliť."aj tak sa mi nepáčil!" vykríkol sempai a hodil po ňom další nočný stolík, pravde podobne tento raz už hidanov.